NOTES ON THE USE, DATING AND ORIGIN OF THE BUCKET-SHAPED PENDANTS FROM THE SARMATIAN ENVIRONMENT OF THE GREAT HUNGARIAN PLAIN
Abstract
Bucket-shaped pendants were widely spread in various cultural environments from the Roman imperial period, in the area comprised between the north of the Black Sea and Central Europe. This study, without aiming to be exhaustive, attempts to examine pieces of the type found in the Sarmatian environment of the Great Hungarian Plain starting from the iron bucket-shaped pendants discovered in graves 9 and 13 from the cemetery at Hunedoara Timișană, Șagu commune, Arad county.
Grave 9 from Hunedoara Timișană, correlated with the remaining grave goods, dates sometime to the chronological time frame comprised between the end of the 2nd century AD and first half of the 3rd century AD, while grave 13, dates sometime to the time span between the end of the 2nd century AD and the third quarter of the 3rd century AD.
The author examines the pendants from Hunedoara Timișană beside the other found in the burial features of the Great Hungarian Plain, but also in other cultural environments, in a broader context and notes that in the Sarmatian environment of the Great Hungarian Plain bucket-shaped pendants come mainly from female and infant graves, being found in both richly and poorly furnished graves.
Subsequent to the examination of bucket-shaped pendant finds in the Sarmatian environment of the Great Hungarian Plain, it was noted that although they cover the entire geographical area, one may not speak of an intensive use by the Sarmatians, like the case of other pendant types. Also, it was noted that these pendants were used by the Sarmatians from the Great Hungarian Plain, to a larger or smaller extent, over the entire duration of the chronological interval comprised between the end of the 1st century AD and the end of the 4th – early 5th century AD.
Last but not least, the author observes that earliest specimens come from the north-Pontic area and originate in features dating to the 2nd – 1st century BC, which suggests that these pendants originated, beside other types of pendants, in the north-Pontic region. In the 1st century BC, such pendants were present with the late Scythians and the Sarmatians from the north and north-west of the Black Sea, but also in the Geto-Dacian and Germanic environments (Poieneşti-Lucășeuca culture). Once with the 1st century AD, bucket-shaped pendants are present in several cultural milieus, the Sarmatian from the Great Hungarian Plain included, where the custom of wearing these pendants was brought in the second half of the 1st century AD by the first groups of Sarmatians that settled the region.
In the end, it is concluded that the massive use of the bucket-shaped pendants over the 2nd – 4th century AD in various cultural environments from the area comprised between the north of the Black Sea and Central Europe evidences they became “supranational” artefacts, being produced and used by various populations from this geographical area.Keywords
DOI: 10.14795/j.v5i2.325
References
ALEKSEEVA 1975
Alekseeva, E. M., Antichnye busy Severnogo Prichernomor'ya. Arkheologiya SSSR. Svod Arkheologicheskih Istochnikov G 1-12 (Moskva: Nauka).
ALEKSEEVA 1982
Alekseeva, E. M., Antichnye busy Severnogo Prichernomor'ya. Arkheologiya SSSR. Svod Arkheologicheskih Istochnikov G 1-12 (Moskva: Nauka).
ARKHEOLOGIYA SSSR 1989
Arkheologiya SSSR. Stepi evropejskoj chasti SSSR v skifo-sarmatskoe vremya (Moskva: Nauka).
ARSEN’EVA 1977
Arsen’eva, T. M., Nekropl' Tanaisa (Moskva: Nauka).
BABEŞ 1993
Babeş, M., Die Poieneşti-Lukaşevka Kultur. Ein Beitrag zur Kulturgeschichte im Raum Östlich der Karpaten in den Jahrhunderten vor Christi Geburt (Bonn: Rudolf Habelt).
BABEŞ 1999
Babeş, M., Ein tamga-zeichen aus der Dakischen siedlung von Ocniţa (Buridava). In: Boroffka, N. Soroceanu, T. (eds.), Transilvanica, Archäologische Untersuchungen zur Ältern Geschichte der südöstlichen Mitteleuropa. Gedenkschrift für Kurt Horedt. Internationale Archäologie. Studia honoraria – Band 7 (Rahden: Leidorf), 223-239.
BAZHAN/KARGOPOL’TSEV 1989
Bazhan, I. A./Kargopol’tsev, S. Yu., Ob odnoj kategorii ukrashenij-amuletov rimskogo vremeni v Vostochnoj Evrope, Sovetskaya Arheologiya 3, 163-170.
BÂRCĂ 2006
Bârcă, V., Istorie şi civilizaţie. Sarmaţii în spaţiul est-carpatic (sec. I a. Chr. – începutul sec. II p. Chr.) (Cluj-Napoca: Argonaut).
BÂRCĂ 2006a
Bârcă, V., Nomazi ai stepelor. Sarmaţii timpurii în spaţiul nord-pontic (sec. II-I a. Chr.) (Cluj-Napoca: Argonaut).
BÂRCĂ 2011
Bârcă, V., The fibulae in the North-Pontic Sarmatian Environment (1st C – first half of the 2nd C CE), Ephemeris Napocensis XXI, 2011, 7-35.
BÂRCĂ 2014
Bârcă, V., Sarmatian vestiges discovered south of the Lower Mures River. The graves from Hunedoara Timișană and Arad (Cluj-Napoca: Mega).
BÂRCĂ 2015
Bârcă, V., The reinterpretation of the Sarmatian finds from the Romanian Plain (I), JAHA 2/1, 2015, 35-71. http://www.jaha.org.ro/index.php/JAHA/article/view/105/85
(DOI: http://dx.doi.org/10.14795/j.v2i1.105).
BÂRCĂ/SYMONENKO 2009
Bârcă, V./Symonenko, O., Călăreţii stepelor. Sarmaţii în spaţiul nord-pontic (Cluj-Napoca: Mega).
BÂRCĂ et alii 2011
Bârcă, V./Ursuţiu, A./Cociş, S. I./Stăncescu, R. E./Ţuţuianu, C. D./Irimuş, L./Cociş, Al./Sălcudean, C./Bondric, A./Brehuescu, Al., Hunedoara Timişană, com. Şagu, jud. Arad, Punct: Autostrada Arad-Timişoara, tronson Arad-Seceani, km 23+170 - 23+690 (siturile B0_7-B0_8). In: Cronica cercetărilor arheologice din România. Campania 2010 (Sibiu 2011), 187-192.
BEILKE-VOIGT 1998
Beilke-Voigt, I., Frühgeschichtliche Miniaturobjekte mit Amulettcharakter zwischen Britischen Inseln und Schwarzem Meer (Bonn: Rudolf Habelt).
BERCIU 1981
Berciu, D., Buridava dacică (Bucureşti: Editura Academiei Republicii Socialiste România).
BESPALYJ 1990
Bespalyj, E. I., Pogrebenie pozdnesarmatskogo vremeni u g. Azova, Sovetskaya Arheologiya 1, 213-223.
BICHIR 1973
Bichir, Gh., Cultura carpică (Bucureşti: Editura Academiei Republicii Socialiste România).
BICHIR 1977
Bichir, Gh., Les Sarmates au Bas-Danube, Dacia N. S. XXI, 167-198.
BICHIR 1984
Bichir, Gh., Geto-dacii din Muntenia în epoca romană (Bucureşti: Editura Academiei Republicii Socialiste România).
BIERBRAUER 1999
Bierbrauer, V., Die ethnische Interpretation der Sîntana de Mureş-Černjachov-Kultur. In: Fuchs-Gomolka, G. (ed.), Die Černjachov-Sîntana de Mureş-Kultur. Akten des Internationalen Kolloquiums in Caputh vom 20. bis 24. Oktober 1995 (Bonn: Rudolf Habelt) 211-238.
BLUME 1912
Blume, E., Die germanischen Stämme und die Kulturen zwischen Oderund Passargezurrömischen Kaiserzeit 1, Mannus Bibliothek 8 (Würzburg: Kabitzsch).
BOBROV’SKA 1997
Bobrov’ska, O. V., Do pitannya pro chernyakhivs’ki ”vidertsepodibni” prikrasi. In: Baran, V. D. (ed.), Problemy pokhozhdennya ta istorichnogo rozvitku slov’yan (Kyiv-L’viv: RAS).
BOGDANOVA 1963
N. O. BOGDANOVA, Mogyl’nyk I st. do n. e. – III st. n. e. bilya s. Zavitne Bakhchisarajs’kogo rajonu, Arkheologiya (Kiev) XV, 95-109.
BUBULICH/KHAKHEU 2002
Bubulich, V. G./Khakheu, V. P., Issledovanie kurganov v Kamenskom rajone na levoberezh’e Srednego Dnestra. In Severnoe Prichernomor’e ot eneolita k antichnosti (Tiraspol’: Tipar), 112-148.
BUDINSKÝ-KRIČKA/LAMIOVÁ-SCHMIEDLOVÁ 1990
Budinský-Krička, V./Lamiová-Schmiedlová, M., A late 1st century BC– 2nd century AD cemetery at Zemplin, Slovenská Archeologia XXXVIII/2, 245–344.
BUYUKLIEV 1986
Buyukliev, Hr., Trakiskiyat mogilen necropol pri Chatalka, Starozagorski okr’g, Razkopki i proucvanija XVI (Sofia: Dpzavna Pecatnitsa).
BYLKOVA 1993
Bylkova, V. P., Komplex sarmatskogo vremeni iz s. Soloncy Hersonskoj obl., Sovetskaya Arheologiya 1, 164-168.
CĂPITANU 1975
Căpitanu, V., Necropola daco-carpică de incinerație din secolul al III-lea de la Glăvănești-Bărboasa, comuna Oncești, județul Bacău, Carpica VII, 63-116.
CĂPITANU 1976
Căpitanu, V., Necropola daco-carpică de la Săuceşti (judeţul Bacău), Carpica VIII, 151-182.
CĂPITANU 1989
Căpitanu, V., Obiecte de podoabă şi piese vestimentare descoperite în dava de la Răcătău, jud. Bacău, Carpica XX, 97-124.
CRIŞAN 2000
Crişan, V., Dacii din estul Transilvaniei (Sfântu Gheorghe: Carpatii Răsăriteni).
CRIŞAN 2000a
Crişan, V., Aspecte privind relaţiile dacilor din estul Transilvaniei cu ţinuturile extracarpatice (sec. II a. Chr. - I p. Chr.), Istros X, 239-249.
DASHEVSKAYA 1991
Dashevskaya, O. D., Pozdnie skify v Krymu, Arkheologiya SSSR. Svod Arkheologicheskih Istochnikov D1-7 (Moskva: Nauka).
DIACONU 1965
Diaconu, Gh., Tîrgșor. Necropola din secolele III-IV e. n. (București: Editura Academiei Republicii Populare Române).
DIACONU 1986
Diaconu, Gh., Mogoșani. Necropola din sec. IV e. n. (Tîrgoviște: Muzeul Județean Dîmbovița).
DIACONU 1986
Diaconu, Gh., Gräber des V. Jhs. u. Z. von Pietroasele, Dacia N. S. XXX, 177-180.
DEIMEL 1987
Deimel M., Die Bronzekleinfunde von Magdalensberg. Archäologische Forschungen zu den Grabungen auf dem Magdalensberg 9 (Klagenfurt: Verlag des Landesmuseums für Kärnten).
DROBERJAR 2002
Droberjar, E., Encyklopedie římské a germánské archeologie v Čechách a na Moravě (Praha: Libri).
DZYGOVS’KYJ 1993
Dzygovs’kyj, O. M., Sarmaty na zahodi stepovogo Prychornomor’ya naprykintsi I st. do n. e.- pershij polovyni IV st. n. e. (Kyiv: Institut Arkheologii NAN
Ukrainy).
DZYGOVS’KYJ 2000
Dzygovs’kyj, O. M., Kul’tura sarmativ Pivnichno-Zahidnogo Prichornomor’ya (Odesa: Germes).
FARKAS 1998
Farkas, C., Korai szarmata temetõ aranyleletes sírjai Füzesabony határából (Újabb adatok a szarmata kori viselet problémaköréhez). In: Havassy, P. (ed.), Jazigok, roxolánok, alánok. Szarmaták az Alföldön, Gyulai katalógusok 6 (Gyula: Móra Ferenc Múzeum), 67-81.
FARKAS 2000
Farkas, C., Kora szarmata sírok Füzesabony határában (Füzesabony-Kastély dűlő I). In: Petercsák, T., Váradi, A. (eds.), Heves Megyei Régészeti Kӧzlemények 2. A népvándorláskor kutatóinak kilencedik konferenciája, Eger 1998, szeptember 18-20 (Eger: Heves Megyei Múzeumi Szervezet), 15-50.
GALANINA 1973
Galanina, L. K., Vpusknoe pogrebenie I v. n. e. Kurdzhipskogo kurgana, Sovetskaya Arheologiya 2, 45-59.
GAZDAPUSZTAI 1960
Gazdapusztai, G., Dák-szarmatakori temető és telep Hódmezővásárhely-Kakasszéken, Archaeologiai Értesítő 87/1, 47-50.
GINDELE 2015
Gindele, R., Roman Period Barbarian Settlements in Partium (Northwestern Romania), Hungarian Archeology, E-Journal, spring 2015, http://files.archaeolingua.hu/2015TA/Gindele_E15TA.pdf
GODŁOWSKI 1968
Godłowski, K., Die Przeworsk-Kultur der mittleren und späten Kaiserzeit, Zeitschrift für Archäologie 2, 256-275.
GODŁOWSKI 1970
Godłowski, K., The chronology of the late Roman and early migration periods in Central Europa (Kraków: Nakładem. Uniwersytetu Jagiellońskiego).
GODŁOWSKI 1977
Godłowski, K., Materiały do poznania kultury Przeworskiej na Górnym Śląsku (Część II), Materiały Starożytne I, Wczesnośredniowieczne IV, 7-237.
GODŁOWSKI 1992
Godłowski, K., Die Przeworsk-Kultur. In: Neumann, G., Seemann, H. (eds.), Beiträge zum Verständnis der Germania des Tacitus, Teil II, Abhanlungen der Akademie der Wischaften in Göttingen, Philologisch-Historische Klasse 3, 195 (Göttingen: Vandenhoeck & Ruprecht), 9-90.
GODŁOWSKI/WICHMAN 1998
Godłowski, K./Wichman, T., Chmielów Piaskowy. Ein Gräberfeld der Przeworsk-Kultur im Świętokrzyskie-Gebirge. Monumenta Archaeologica Barbaria VI (Kraków: Wydawnictwo i Drukarnia Secesja).
GOPKALO 2008
Gopkalo, O. V., Busy i podveski chernyakhovskoj kul’tury (Kiev: Institut Arkheologii NAN Ukrainy).
GOPKALO 2011
Gopkalo, O. V., Muzhskoj i zhenskij chernyakhovskij kostyum (po dannym pogrebenij s antropologicheskimi opredeleniyami), Stratum plus, 4, 179-207.
GUDKOVA/FOKEEV 1984
Gudkova, A. V./Fokeev, M. M., Zemledel’tsy i kochevniki v nizov’yah Dunaya I-IV vv. n. e. (Kiev: Naukova dumka).
GULYÁS 2011
Gulyás, G., Szarmata temetkezések Abony és Cegléd környékén, Studia Comitatensia 31, 125-253.
GULYÁS 2014
Gulyás, G., Késô szarmata temetôrészletek Óföldeák–Ürmös II. lelôhelyen (M43-as autópálya 10. lelôhely), A nyíregyházi Jósa András Múzeum Évkönyve
LVI, 15-107.
GUSHCHINA/ZASETSKAYA 1994
Gushchina, I. I./Zasetskaya, I. P., „Zolotoe kladbishche” Rimskoj epohi v Prikuban’e (Sankt-Peterburg: Farn).
HAVASSY 1998
Havassy, P., Katalógus. In: Havassy, P. (ed.), Jazigok, roxolánok, alánok. Szarmaták az Alföldön. Gyulai katalógusok 6 (Gyula: Erkel Ferenc Múzeum), 145-174.
HIGGINS 1961
Higgins, R., Greek and Roman Jewellery, Second Edition (Berkeley-Los Angeles 1980).
HOFFMANN/DAVIDSON 1965
Hoffmann, H./Davidson, P., Greek Gold. Jewellery from the age of Alexander (Mainz: Philipp von Zabern).
IGNAT 1980
Ignat, M., Un cimitir dacic de epocă romană la Podeni-Buneşti (judeţul Suceava), Suceava VI-VII, 1979-1980 (1980), 61-75.
IGNAT 1999
Ignat, M., Dacii liberi din Moldova. Contribuţii arheologice. Necropolele de la Podeni şi Zvorâştea (Iaşi: Helios).
IONIŢĂ 1977
Ioniţă, I., La nécropole du IV-e siecle de n.e. a Miorcani. Inventaria Archaeologica VIII (R42-R51) (Bucarest: Editura Academiei Republicii Socialiste România).
IONIŢĂ 1982
Ioniţă, I., Din istoria şi civilizaţia dacilor liberi. Dacii din spaţiul est-carpatic în secolele II-IV e. n. (Iași: Junimea).
IONIŢĂ/URSACHI 1988
Ioniţă, I./Ursachi, V., Văleni, o mare necropolă a dacilor liberi (Iaşi: Junimea).
ISHTVANOVICH/KUL’CHAR 2005
Istvánovits, E./Kul’char, V., Severoprichernomorskie (?) zolotye yuvelirnye izdeliya v kul’ture sarmatov Karpatskogo bassejna. In: Zuev, V. Yu. (ed.), Bosporskij fenomen: problemy sootnosheniya pis’menykh i arkeologicheskikh istochnikov (Sankt-Peterburg: Izdatel'stvo Gusudarstvennogo Ermitazha), 335-342.
ISTVÁNOVITS 1990
Istvánovits, E., A Felső-Tisza-vidék legkorábbi szarmata leletei, 2-3. századi sírok Tiszavasváriból, A nyíregyházi Jósa András Múzeum Évkönyve XXVII-XXIX, 1984-1986 (1990), 83-133.
ISTVÁNOVITS 1993
Istvánovits, E., Das Gräberfeld aus dem 4.–5. Jahrhundert von Tiszadob-Sziget, Acta Archaeologica Academiae Scientiarum Hungaricae XLV, 91-146.
ISTVÁNOVITS/KULCSÁR 2006
Istvánovits, E./Kulcsár, V., Az első szarmaták az Alföldön (Gondolatok a Kárpát-medencei jazig foglalásról), A nyíregyházi Jósa András Múzeum Évkönyve XLVIII, 203-237.
ISTVÁNOVITS/KULCSÁR 2013
Istvánovits, E./Kulcsár, V., The „upper class” of Sarmatian society in the Carpathian Basin. In: Hardt, M., Heinrich-Tamáska, O. (eds.), Macht des Goldes, Gold der Macht. Herrschafts- und Jenseitsrepräsentation zwischen Antike und Frühmittelalter im mittleren Donauraum. Akten des 23. Internationalen Symposiums der Grundprobleme der Frühgeschichtlichen Entwicklung im Mittleren Donauraum, Tengelic, 16 - 19.11.2011 (Weinstadt: Greiner), 195-209.
ISTVÁNOVITS/KULCSÁR 2017
Istvánovits, E./Kulcsár, V., Sarmatians – History and Archaeology of the Forgotten People (Mainz: Rӧmisch-Germanischen Zentralmuseums).
KACZANOWSKI 1980
Kaczanowski, P., Wyniki badań na cmentarzysku kultury przeworskiej w Drochlinie, woj. Częstochowa, Sprawozdania Archeologiczne XXXII, 169-190.
KACZANOWSKI 1987
Kaczanowski, P., Drochlin. Ciałopalne cmentarzysko kultury przeworskiej z okresu wpłýwów rzymskich (Kraków: Państwowe Wydawnictwo Naukowe).
KAZANSKIJ 2006
Kazanskij, M., Germantsy v yugo-zapodnom Krymu v pozdnerimskoe vremeya i v epokhu Velikogo pereseleniya narodov. In: Terpilovskij, R. V. (ed.), Goty i Rim (Kiev: ID Stilos).
KHRAPUNOV 2011
Khrapunov, I. N., Nekotorye itogi issledovanij mogil’nika Nezajts. In: Khrapunov, I. N. (ed.), Issledovaniya mogil’nika Nezajts (Simferopol’: Dolya), 13-114.
KHRAPUNOV 2013
Khrapunov I. Germanic Artefacts in the Cemetery of Neyzats. In: Khrapunov, I., Stylegar, F.-A. (eds.), Inter Ambo Maria: Northern Barbarians from Scandinavia toward the Black Sea. Cultural-historical reports 15 (Kristiansand-Simferopol: Dolya Publishing House), 177-195.
KHRAPUNOV/MUL’D 2000
Khrapunov, I. N./Mul’d, S. A., Novye issledovaniya mogil’nikov pozdnerimskogo vremeni v Krymu. In: Ma̜czyńska, M., Grabarczyk, T. (eds.), Die spätrömische Kaiserzeit und die frühe Völkerwanderungszeit in Mittel-und Osteuropa (Łódź: Wydawn. Uniwersytetu Łódź).479-521.
KHRAPUNOV/STOYANOVA 2014
Khrapunov I. N./Stoyanova, A. A., Ob imushchestvennoj i sotsial’noj differentsiatsii naseleniya predgornigo Kryma pozdnerimskogo vremeni, Kratkie soobshcheniya Instituta arkheologii 234, 176-199.
KOBÁLY 1998
Kobály, J., A Przeworsk kultúrához tartozó harcossírok és fegyver a Kárpátalján, A nyíregyházi Jósa András Múzeum Évkönyve XXXLX-XL, 1997-1998 (1998), 113-134.
KOREK 1980
Korek, J., Alsónémeti történetének régészeti forrásai a honfoglalás koráig. In I. Balassa (ed.), Alsónémedi története és néprajza (Alsónémedi: Alsónémedi Községi Tanács VB), 9-47.
KORPUSOVA 1983
Korpusova, V. N., Nekropol’ Zolotoe (Kiev: Naukova dumka).
KOSTENKO 1993
Kostenko, V. I., Sarmaty v Nizhnem Podneprov’e (po materialam Uşt’-Kamenskogo mogil’nika) (Dnepropetrovsk: Izdatel’stvo DGU).
KOTIGOROSHKO 2015
Kotigoroshko, V., Sakral’nyj tsentr Verkhn’ogo Potissya Epokhi pizn’ogo Latenu / Centrul sacral al Tisei Superioare în epoca La Tene-ului târziu / The sacred centre of the Upper Tisa region of the Late La Téne period (Satu Mare: Editura Muzeului Sătmărean).
KOVPANENKO 1986
Kovpanenko, G. T., Sarmatskoe pogrebenie I v. n. e. na Yuzhnom Buge (Kiev: Naukova dumka).
KŐHEGYI 1984
Kőhegyi, M., Kora szarmata aranyleletes női sírok az Alföldön, Debreceni Déei Múzeum Évkönyve 1982 (1984), 267-355.
KROPOTKIN 1978
Kropotkin, V. V., Chernyakhovskaya kul’tura i Severnoe Prichernomor’e. In: Kropotkin, V. V., Matiushin, G. N., Peters, B. G. (eds.), Problemy sovetskoj arkheologii (Moskva: Nauka), 147-163.
KUKHARENKO 1958
Kukharenko, Yu., V, Ekonomicheskij stroj i byt vostochnykh slavyan v pervoj polovine I tysyacheletiya. In: Ocherki istorii SSSR, vol. II, Krizis rabovlade’cheskoj sistemy i zarozhdenie feodalizma na territorii SSSR III-IX vv. (Moskva: Izdatel’stvo Akademii nauk SSSR), 52-89.
MADYDA-LEGUTKO/RODZIŃSKA-NOWAK/ZAGÓRSKA-TELEGA 2011
Madyda-Legutko, R./Rodzińska-Nowak, J./Zagórska-Telega, J., Opatów, Fpl 1. Ein Gräberfeld der Przeworsk-Kultur im nordwestlichen Kleinpolen. Katalog (1), Tafeln (2). Fundacja Monumenta Archaeologica Barbarica XV (Warszava-Kraków: Fundacja Monumenta Archaeologica Barbarica).
MAKHNO 1960
Makhno, E. V., Razkopki pam’yatok epokhi bronzy ta sarmat’skogo chasu v s. Ust’ Kam’yancy, Arheologichni pam'yatki URSR IX, 14-38.
MAKSIMENKO 1998
Maksimenko, V. E., Sarmaty na Donu (arkheologiya i problemy etnicheskoj istorii) (Donskie drevnosti 6) (Azov: Azovskij kraevedcheskij muzej).
MARČENKO/LIMBERIS 2008
Marčenko, I. I./Limberis, N. Ju., Römische Importe in sarmatischen und maiotischen Denkmälern des Kubangebietes, 265-400, Pl. 1-222. In: Simonenko, A., Marčenko, I. I., Limberis, Natal’ja Ju., Römishe Importe in sarmatischen und maiotischen Gräbern zwischen Unterer Donau und Kuban. Archäologie in Eurasien 25 (Mainz: Philipp von Zabern).
MARSHALL 1969
Marshall, F. H., Catalogue of the Jewellery, Greek, Etruscan and Roman, in the Departments of Antiquities British Museum (London: British Museum).
MEDVEDEV 1990
Medvedev, A. P., Sarmaty i lesostep’ (Voronezh: Izdatel’stvo Voronezhskogo universiteta).
MORDVINTSEVA/TREJSTER 2007
Mordvintseva, V./Trejster, M., Proizvedeniya torevtiki i yuvelirnogo iskusstva v Severnom Prichernomor’e 2 v. do n. e. - 2 v . n. e. I-III (Simferopol’-Bonn: Tarpan).
NAGY 2005
Nagy, D. S., Az Orosházi-Tanyák, Máv-homokbánya szarmata temetője, A Szántó Kovács János Múzeum Évkönyve 7, 11-48.
OLĘDZKI 1999
Olędzki, M., Z problematyki przemian osadniczych i kulturowych na obszarze dorzecza górnej Cisy w wiekach I-IV n. e. In: S. Czopek, A. Kokowski (eds.), Na granicach antycznego świata. Sytuacja kulturowa w południowo-wschodniej Polsce i regionach sąsiednich w młodszym okresie przedrzymskim i okresie rzymskim (Rzeszow: Mitel), 45-74.
OPREANU 1998
Opreanu, C. H., Dacia romană şi barbaricum (Timişoara: Mirton).
PALADE 1985
Palade, V., Cercetările arheologice din anul 1981 în aşezarea de la Bîrlad - Valea Seacă, Memoria Antiquitatis IX-XI, 1977-1979 (1985), 185-204.
PALADE 1986
Palade, V., Nécropole du IV-e et commencement du V-e siecle de n. e. a Bârlad - Valea Seacă. Inventaria Archaeologica. Corpus des ensembles archéologiques (M.-E. Mariën ed.). Roumanie, Fascicule 12 (R72-R92) (Bucarest 1986).
PÁRDUCZ 1941
Párducz, M., A szarmatakor emlékei Magyarországon I / Denkmäler der Sarmatenzeit Ungarns I (Archaeologia Hungarica XXV) (Budapest: Akadémiai Kiado).
PÁRDUCZ 1948
Párducz, M., Szarmata temető Hódmezővásárhely-Fehértón, Archaeologiai Értesítő VII-IX, 1946-1948 (1948), 283-290.
PETRESCU 2002
Petrescu, F., Repertoriul monumentelor archeologice de tip Sântana de Mureş-Cerneahov de pe teritoriul României (Bucureşti: Ars Docendi).
POPILIAN 1980
Popilian, Gh., Necropola daco-romană de la Locusteni (Craiova: Editura Scrisul românesc).
PROTASE 1976
Protase, D., Un cimitir dacic din epoca romană la Soporu de Cîmpie. Contribuţie la problema continuităţii în Dacia (Bucureşti: Editura Academiei Republicii Socialiste România).
PUZDROVSKIJ 2007
Puzdrovskij, A. E., Krymskaya Skifiya II v. do n. e. – III v. n. e. Pogrebal’nye pamyatniki (Simferopol’: Biznes-Inform).
PYATYSHEVA 1956
Pyatysheva, N. V., Yuvelirnye izdeliya Khersonesa (Trudy Gosudarstvenogo istoricheskogo muzeya XVIII) (Moskva: Gosudarstvennoe Izdate’stvo Kul’turno-prosvetitel’noj literatury).
RAFALOVICH 1986
Rafalovich, I. A., Dancheny. Mogil’nik chernyakhovskoj kul’tury III-IV vv. n. e. (Kishinev: Știința).
ROMANYUK/SYMONENKO 2001
Romanyuk, L. M./Symonenko, O. V., Sarmats’kyj kompleks iz s. Zapruddya na Serednij Naddnipryanshchyni, Arkheologiya (Kyiv) 1, 19-28.
RUSTOIU 1996
Rustoiu, A., Metalurgia bronzului la daci (sec. II î. Chr. – sec. I d. Chr.). Tehnici, ateliere şi produse din bronz (Bucureşti: Vavila Edinf).
RUSTOIU 1996
Rustoiu, A., Fibulele din Dacia preromană (sec. II î. e. n. – I e. n.) (Bucureşti: Vavila Edinf).
RUXER/KUBSZAK 1972
Ruxer, M. S./Kubszak, J., Naszyjnik grecki w okresach hellenistycznym i zymskim (Warszawa-Poznań: Państwowe Wydawnictwo Naukowe Oddział w Poznaniu).
SHELOV 1961
Shelov, D. B., Nekropol’ Tanaisa (= Materialy i issledovanya po arkheologii 98) (Moskva: Izdatel’stvo Akademii Nauk SSSR).
SHELOV 1970
Shelov, D. B., Tanais i Nizhnij Don v ervye veka nashej ery (Moskva: Nauka).
SIMONENKO 1993a
Simonenko, A. V., Sarmaty Tavrij (Kiev: Naukova dumka).
SIMONENKO 2008
Simonenko, A. V., Römische Importe in sarmatischen Denkmälern des nördlichen Schwarzmeergebietes, 1-94, Pl. 1–168. In: Simonenko, A., Marčenko, I. I., Limberis, Natal’ja Ju., Römishe Importe in sarmatischen und maiotischen Gräbern zwischen Unterer Donau und Kuban. Archäologie in Eurasien 25 (Mainz: Philipp von Zabern).
SMIRNOV 1964
Smirnov, K. F., Savromaty. Rannyaya istoriya i kul’tura sarmatov (Moskva: Nauka).
SMIRNOVA 1981
Smirnova, G. I., Mogil’nik tipa Poyaneshty-Lukashevka u s. Dolinyany na Bukovine (raskopki 1977-1978 gg.), Sovetskaya Arheologiya 3, 193-207.
STOYANOVA 2016
Stoyanova, A. A., Busy i podveski iz mogil’nika Nezajts (po materialam raskopok 1996-2001 gg.). In: Ajbabin, A. I. (ed.), Bosporskie issledovaniya V (Simferopol’-Kerch’: Demetra), 263-319.
STOYANOVA 2016
Stoyanova, A. A., Podveski iz mogil’nika Nezajts. In: Khrapunov, I. (ed.), Krym v sarmatskuyu epokhu (II v. do n. e. – IV v. n. e.) II. 20 let issledovanij mogil’nika Nejzats (Simferopol’: Nasledie tysyachiletii), 122-165.
SUBBOTIN/DZIGOVSKIJ/OSTROVERKHOV 1998
Subbotin, L. V./Dzigovskij, A. N./Ostroverkhov, A. S., Arheologicheskie drevnosti Budzhaka. Kurgany u sel Vishnevoe i Beloles’e, II (Odessa: Kyiv: Institut Arkheologii NAN Ukrainy).
SYMONOVICH 1983
Symonovich, E. A., Naselenie stolitsy pozdneskifskogo tsarstva (po materialam Vostochnogo mogil’nika Neapolya skifskogo) (Kiev: Naukova dumka).
SZELA 2007
Szela, A., Nietypowy zespół grobowy z cmentarzyska kultury przeworskiej w Biejkowie, stan. 9, pow. Białobrzegi, Folia Archaeologica 25, 285-293.
SZYDŁOWSKI 1964
Szydłowski, J., Cmentarzysko z okresu wpływów rzymskich w Choruli, pow. Krapkowice (Wrocław: Zakład narodowy imienia Ossolińskich).
SZYDŁOWSKI 1974
Szydłowski, J., Trzy cmentarzyska typu dobrodzieńskiego (Bytom: Muzeum Górnośląskie w Bytomiu).
ȘOVAN 2009
Șovan, O. L., Necropola de tip Sântana de Mureş - Černjachov de la Mihălăşeni (jud. Botoşani) (Târgoviște: Cetatea de Scaun).
TEJRAL 1999
Tejral, J., Die Völkerwanderungen des 2. und 3.Jhs und ihr Niederschlag im archäologischen Befund des Mitteldonauraumes. In Tejral, J. (ed.), Das mitteleuropäische Barbaricum und die Krise des römischen Weltreiches im 3. Jahrhundert, Spisy Archeologického Ústavu AVČR Brno 12 (Brno: Archeologický ústav AVČR), 137-213.
TEJRAL 2011
Tejral, J., Die nachträglichen germanischen Siedlungsaktivitäten am Burgstall bei Mušov. Versuch einer Interpretation, Přehled výzkumů 52/2, 39-73.
TEMPELMANN-MĄCZYŃSKA 1989
Tempelmann-Mączyńska, M., Das Frauentrachtzubehör des mittel- und osteuropäischen Barbaricums in der römischen Kaiserzeit (Kraków: Jagiellonen-Universität).
URSACHI 1986
Ursachi, V., Rituri şi ritualuri de înmormântare la populaţia dacică din cetatea de la Brad, comuna Negri, judeţul Bacău, Memoria Antiquitatis XII-XIV, 1980-1982 (1986), 105-151.
URSACHI 1995
Ursachi, V., Zargidava. Cetatea dacică de la Brad (Bucureşti: Vavila Edinf).
VADAY 1984
Vaday, A., Das Graberfeld der Jazyges Metanastae in Mezőcsát-Hörcsögös, Mitteilungen des Archäologischen Instituts der Ungarischen Akademie der Wissenscheften 12-13, 1982-1983 (1984), 167-188, 383-392.
VADAY 1989
Vaday, A. H., Die sarmatischen Denkmäler des Komitats Szolnok (Antaeus 17-18, 1988-1989) (Budapest: Archäologisches Inst. der UAW).
VADAY 2016
Vaday, A., A szarmata barbaricum határvidékén. In: Csécs, T., Takács, M. (eds.), Beatus homo qui invenit sapientiam. Ünnepi kötet Tomka Péter 75. Születésnapjára (Győr: Lekri Group), 757-788.
VADAY/SZŐKE 1983
Vaday, A./Szőke, B. M., Szarmata temetö és gepida sír Endrőd-Szujókereszten, Communicationes Archaeologicae Hungaricae, 1983, 79-132.
VADAY/ISTVÁNOVITS/KULCSÁR 1989
Vaday, A./Istvánovits, E./Kulcsár, V., Sarmatian costume in the Carpathian Basin, Klio 71/1, 107-114.
VAKULENKO 1999
Vakulenko, L. V., Beiträge zur ethnischen Bestimmung des Gräberfeldes von Solonzi / Kisszelmenc (Karpatoukraine), A nyíregyházi Jósa András Múzeum Évkönyve XLI, 161-172.
VORNIC/BUBULICI/POPOVICI 2015
Vornic, V./Bubulici, V./Popovici, S., Date preliminare privind necropola sarmatică de la Medeleni (com. Petrești, r-nul Ungheni), Arheologia Preventiva în Republica Moldova II, 59-72.
VORNIC/BUBULICI/POPOVICI 2016
Vornic, V./Bubulici, V./Popovici, S., Sarmatian necropolis from Medeleni (com. Petreşti, Ungheni District, Republic of Moldova), Journal of Ancient History and Archaeology 3/3, 2016, 20-48 http://jaha.org.ro/index.php/JAHA/article/view/191
(DOI:http://dx.doi.org/10.14795/j.v3i3).
VÖRÖS 1981
Vörös, G., Adatok a szarmatakori női viselethez, Communicationes Archaeologicae Hungaricae, 1981, 121-135.
VULPE 1976
Vulpe, Al., La nécropole tumulaire gète de Popeşti, Thraco-Dacica I, 1976, 193-215.
VULPE/VULPE 1933
Vulpe, R./Vulpe, Ec., Fouilles de Poiana, Dacia III-IV, 1927-1932 (1933), 253-351.
VYAZ’MITINA 1972
Vyaz’mitina, M. I., Zolotobalkovskij mogil’nik (Kiev: Naukova Dumka).
VYSOTSKAYA 1994
Vysotskaya, T. N., Ust’-Al’minskoe gorodishche i nekropol’ (Kiev: Kievskaya Akademiya Evrobiznesa).
ZAJTSEV 1997
Zajtsev, Yu. P., Sklep nr. 390 Ust’-Al’minskogo pozdneskifskogo nekropolya. In: Khrapunov, I. N. (ed.), Bakhchisarajskij istoriko-arkheologicheskij sbornik I (Simferopol’: Tavriya), 156-166.
Refbacks
- There are currently no refbacks.
ISSN: 2360-266X